Autor Monika Erdöfy
Móda
16.12.2019
Lifestyle
12.12.2019
RUSKO ZNÁME AJ NEZNÁME

LAURA LONGAUEROVÁ: Na súťažiach miss som zažila všeličo, aj bitku!

Móda
17.12.2019
Sviatočný Lookbook - 5 párty outfitov

Začiatok mesiaca bol pre úradujúcu Miss Universe Slovenskej Republiky Lauru Longauerovú (24) hektický. Prvá cesta do USA – a hneď pracovná, súťaž na svetovom finále Miss Universe 2019 v Atlante. „Som zodpovedný človek a pokiaľ idem reprezentovať svoju krajinu pred celým svetom, vždy je tam veľký rešpekt a záväzok voči Slovenskej republike,“ prezradila, keď sme sa jej pýtali, či to pre ňu po toľkom „misskovaní“  už nie je tak trochu rutina. A rutinné veru nie sú ani ďalšie Laurine odpovede.

Ste zberateľkou koruniek – Miss Slovensko 2014, Miss Intercontinental Slovakia 2018, Miss Universe Slovenskej Republiky 2019... Keď si odmyslíme ich symboliku a zameriame sa vyslovene na praktickosť tejto „rekvizity“, ktorá z nich sa vám nosila najpohodlnejšie? Ktorá vás ohúrila remeselným vyhotovením? A ktorá zas prekvapila svojou váhou?

Najpohodlnejšia a najkrajšia je podľa mňa práve táto posledná korunka Miss Universe Slovenskej republiky, ktorú vytvorila Jitka Kudláčková. Je veľmi ľahučká, takže človek ani nevie, že ju má na hlave a je vo farbách vlajky našej krajiny, takže aj symbolikou má pre mňa veľký význam. Keď tak rozmýšľam, prekvapila ma aj svojou váhou, pretože podľa toho, ako vyzerá, som si myslela, že bude ťažšia.

Po úspechu na svetovom finále Miss Intercontinental ste otvorene hovorili o tlaku, ktorý dievčatá zažívali, niektoré vraj odpadávali. Diváci vidia šou na javisku, nie drinu v zákulisí. Priblížte nám náročnosť príprav, zvlášť pre tých, ktorí si myslia, že účastníčkam stačí prísť, zapózovať a usmiať sa.

Náročná je už príprava na svetovú súťaž, ktorá prebieha doma. Dať dokopy všetky veci – pripraviť národný kostým, finálové šaty, dohodnúť modely od návrhárov v prípade rôznych galavečerov, zohnať krásne plavky, trénovať angličtinu a vedieť sa vyjadriť k otázkam politického, ekonomického a ekologického diania vo svete, oblečenie na denné nosenie, ktoré musí byť výrazné a špecifické so zladenými doplnkami, natáčanie reprezentačných videí o sebe a svojej krajine, fotenia, zúčastňovanie sa sponzorských akcií, charitatívne projekty atď. Už keď súťažiaca pristane v krajine, kde sa svetová súťaž koná, musí byť na 100 % reprezentatívna a nemôže poľaviť ani na chvíľu. Vždy dokonalá úprava, vyjadrovanie, správanie, tímová práca a rešpekt k ostatným krajinám, kultúram. Program je nabitý každý deň od skorého rána do nočných hodín a na spánok tam nie je dostatok priestoru, ale práve v týchto vypätých, náročných situáciách sa ukážu pravé charaktery. Nácviky choreografií, fittingy, je toho veľa. To si človek, ktorý to nezažil, ani nevie predstaviť.

Pri vašich skúsenostiach so súťažami Miss iste nemáte núdzu o kuriózne zážitky. K produkčne náročným programom prirodzene patria, nie vždy idú veci podľa scenára...

Počas svetového finálového večera som zažila na vlastnej koži kurióznu situáciu, keď som sa prebojovala zo 124 krajín do Top 8 národného kostýmu a tanca, kde si po troch týždňoch našu krajinu zamenili so Slovinskom, takže na všetkých fotkách hrdo tancujem a reprezentujem našu krajinu, avšak za mnou na obrazovke svieti nápis Slovenia. Na týchto súťažiach je to už najmä ku koncu veľmi napäté a zažila som aj takmer bitku medzi dvomi súťažiacimi, z čoho som bola šokovaná, pretože som si myslela, že niečo také môžem vidieť len vo filme Miss špeciálny agent (smiech).  Taktiež si spomínam na médiá, ktoré nezaujímali samotné dievčatá, ale skôr to, odkiaľ pochádzajú. Keď som išla okolo ja, novinár sa tváril, že ma nevidí a keď išla za mnou vplyvná krajina, urobil jej asi 100 záberov. Človek sa takého situácie musel naučiť zvládať, akceptovať, učiť sa z nich a ďalej sa nevzdávať.

Je pri podobných súťažiach vôbec priestor na nadväzovanie priateľstiev, alebo si komunitu missiek máme predstaviť skôr ako skupinu, kde si zlomyseľné konkurentky schovávajú šminky a lodičky?

Rovnako ako je to v každej sfére života, všade sa nájdu dobrí ľudia, ale aj takí, ktorí kvôli víťazstvu urobia čokoľvek, aj to zlomyseľné. Ja verím, že človek sa obklopuje takými ľuďmi, ako je on sám. Osobne som mala veľké šťastie na nové priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Na každej svetovej súťaži sa snažím komunikovať s rôznymi krajinami o ich zvykoch, kultúre, o osobnom presvedčení, názoroch a často sa dozvedám skutočnosti, ktoré sa bežne svetom nešíria alebo sa nešíria pravdivo. Za tie roky som sa naučila veľa, čo sa týka rešpektu iných, vypočutia názorov a vytvorenia si obrazu na základe vlastnej skúsenosti.

Súťaže krásy sú aj reflexiou danej éry. Tá dnešná je poznačená globálnymi hnutiami ako Me Too či Time´s Up. Ako by ste definovali súčasný „ideál“ ženskej krásy?

Teší ma, ak sa aj na Slovensku spomínajú tieto hnutia, ktoré sú vo svete známe a spôsobili zmenu v postavení a právach žien, o to viac, ak sa dozvedám od svojich známych, že podobnú skúsenosť zažili na vlastnej koži. Myslím si, že každá éra mala svoj „ideál krásy“, ale práve v dnešných časoch mám pocit, že sa od týchto ideálov upúšťa a preferuje sa skôr jedinečnosť osoby, ktorá sa odlišuje od ostatných svojou autentickosťou, nespĺňa predpísaný vzorec, je to zdravo sebavedomá, ale zároveň pokorná žena, ktorá je schopná byť príkladom pre mladých. Taktiež si myslím, že svet začal prehliadať umelo vytvorenú krásu a preferuje skôr prirodzenú, ktorá je úzko spätá s tou vnútornou.

Kedy sa vy cítite najkrajšie?

Nech som akokoľvek upravená, najkrajšie sa cítim, keď sa usmievam, vždy vtedy mi priateľ hovorí, že žiarim. Myslím, že túto úprimnú emóciu žiadny make-up nevytvorí.

„Možno sa taká narodila, možno je to...“ hlási známy reklamný slogan. A my všetky vieme, že len narodiť sa nestačí, krásu treba udržiavať. Ako vyzerá „údržba“, ak je pre vás krása  pracovným nástrojom? Je prácnejšia? Klope vám partner na kúpeľňové dvere, kedy už vyjdete von?

Som zástankyňa prirodzenej krásy, ale aj tá sa dá podčiarknuť a treba ju udržiavať správnymi návykmi a životosprávou. Rada sa pekne, elegantne obliekam, jemne sa maľujem, starám sa o svoju pleť, pravidelne cvičím a zdravo sa stravujem. Obvykle mi všetky tieto úkony netrvajú dlho, pretože už je to rutina, ktorú vykonávam rýchlo, ale hovorí sa, že časom to bude trvať dlhšie a dlhšie, takže uvidím, kedy priateľ začne klopať (smiech).

Kto vám dal najcennejšiu módnu radu a ako znela?

Najlepším príkladom je pre mňa moja riaditeľka Silvia Lakatošová, ktorá ma učí, ako chodiť vždy upravená a pôsobiť naozaj ako žena. Od nej som sa naučila, že vysoké opätky sú ten zázrak, ktorý by sme mali každá používať.

Namiesto jednostranného smerovania k modelingu ste zvolili „poistku“, ekonomické štúdium. Čo hovoríte na to, že krásna, nezávislá a inteligentná žena môže byť strašiakom pre mužov a zdrojom žiarlivosti pre ženy?

Stretla som sa oboma situáciami a skutočne si myslím, že je to pravda. V živote som stretla len málo žien, ktoré úprimne doprajú úspech. Podľa mňa je tam prirodzene konkurenčný boj, ktorý nachádzame aj v prírode, a preto ak stretnem ženu, kamarátku, ktorá sa teší so mnou, tak si ju veľmi vážim. Musím uznať, že moje „misskovanie“ mi preriedilo vzťahy a priateľstvá, ale na druhej strane som rada, pretože zostali tie najúprimnejšie a najsilnejšie. Myslím si, že muži vo všeobecnosti majú pred ženami s názorom rešpekt, ale netvrdila by som, že sa ich boja. Práve naopak, ja som mala vždy viac kamarátov mužov, vždy sme sa mali o čom rozprávať a aj ich humor mi sedí viac. Inteligentná a sebavedomá žena si naivne netvorí zidealizované predstavy a ak s niečím nesúhlasí, povie to a snaží sa to riešiť, takže možno z tohto pramení tá povesť strašiaka.

Vraj vám to ide dobre s kosačkou a nezľaknete sa, ani keď treba opraviť potrubie. Máte ešte iné skryté vlohy, o ktorých nevieme?

V živote som sa naučila, že čo si človek nespraví sám, nemá, preto keď sa vyskytne hocijaká činnosť, hneď sa jej chytím alebo sa snažím zistiť, ako ju vyriešiť. Niektoré činnosti ma bavia viac, niektoré menej, ale ak to treba urobiť, výhovorky idú bokom. Čo sa týka mojich skrytých schopností, rada maľujem obrazy, je to pre mňa relax a netvrdím, že tvorím profesionálne diela, ale dávam do toho energiu, takže sa mi výtvory mojej fantázie aj páčia (úsmev). Mám zmysel pre organizáciu činností, neskutočne rada sa starám o domácnosť a rada robím všetky domáce práce.

Pochádzate z banskobystrického regiónu, z malebnej Detvy, takže vašou kulisou bola odmala stredoslovenská príroda. Máte hory v srdci?

Odmala sme sa s rodinou chodili prechádzať do lesa, na Poľanu a ja to dodnes vnímam ako najkrajšie detstvo, ktoré som mohla mať. Voľný čas sme trávili hraním sa a naháňaním vonku, ale našu prírodu som si skutočne začala vážiť, až keď som začala cestovať. Vždy som ju a náš čerstvý vzduch brala ako samozrejmosť, ale až po návšteve iných krajín som pochopila, že to nie je samozrejmosť, ale musím si to vážiť. Čím viac cestujem, tým viac sa vždy teším domov, na všetko, čo tu máme a som veľmi hrdá Slovenka. Najradšej z celého Slovenska mám Tatry a ak si mám vybrať vytúženú dovolenku v tomto roku, bolo by to práve tam, v akomkoľvek ročnom období.

Čo vy a nákupné centrá? Racionalizujete si ako študentka financií každú kúpu? Či si viete dopriať?

Odhliadnuc od štúdia financií, vždy mi mamina hovorila, že sa mám v živote naučiť robiť si radosť, a ak sa mi niečo páči, kúpiť si to. Samozrejme s rozumom, ale vždy vedela, že ten mám. Práve jej dôvera a komunikácia so mnou ma naučili, ako v živote hospodáriť, dopriať si, ale nepreháňať to. Rada sa pekne oblečiem, ale preferujem názor, že človek má dať oblečeniu duch a nie naopak. Ak si chcem dopriať niečo, za čo skutočne nikdy neľutujem výdavky, tak to je chutné, kvalitné jedlo v spoločnosti priateľa, maminy alebo kamarátov, s ktorými je to vždy gastronomický zážitok.

„Zvianočnieva“ sa. Ako vyzerajú vaše najkrajšie sviatky roka? Na ktoré tradície nedáte dopustiť? Z ktorého vianočného hitu máte zimomriavky? A ktorú vianočnú rozprávku poznáte naspamäť?

Ako väčšina ľudí, aj ja milujem Vianoce a je to pre mňa najkrajšie obdobie v roku. Vždy v januári som smutná, že ešte toľko mesiacov musím čakať na ďalšie. Na Vianoce som vždy doma v Detve, inak si to ani neviem predstaviť. Doprajem si všetky tradičné jedlá. Životospráva vtedy ide bokom a dám si šalát, vyprážané rybky, koláče, jednoducho všetko bez obmedzení. Najkrajšia tradícia je pre mňa zdobenie stromčeka a oddych, ktorý vládne medzi sviatkami. Nikto sa nikam neponáhľa, všade je pokoj, aspoň u nás doma to tak býva. Zimomriavky mám vždy z pesničky Kdepak ty ptáčku hnízdo máš od Karla Gotta alebo Tři oříšky od Ivety Bartošovej. Rozprávka, ktorá je u nás doma tradíciou, je Popoluška, to vieme asi všetci naspamäť (smiech).

Na záver prajem všetkým krásne prežitie vianočných sviatkov plné pokoja, lásky a harmónie v kruhu najbližších a priateľov. Nech sa na chvíľu zastavíme, poďakujeme za tento rok a s úsmevom, pozitívnym prístupom k životu vstúpme do nového roka 2020.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Autor Monika Erdöfy
Móda
16.12.2019

Táto stránka používa cookies

Súbory cookie používame na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránok, na poskytovanie funkcií sociálnych médií a na vylepšenie a prispôsobenie obsahu a reklám. Viac o cookies