VŠADE DOBRE, DOMA NAJLEPŠIE... NA CHVÍĽU

Po 58 dňoch cestovania do krajín okolo Čierneho a Kaspického mora a 17-tisíc najazdených kilometroch sme sa vrátili domov. Mali sme za sebou úžasné chvíle, no napriek tomu sme sa na návrat veľmi tešili.

Nelákala nás ani tak predstava pečenej kačice s lokšami, halušiek, vlastnej postele či pravidelnej sprchy a non-stop prístupu k WC, ako skôr vôľa zaradiť sa späť do zodpovedného života a robiť niečo užitočnejšie pre svet, než sa iba po ňom flákať. Tento stav mysle bol však, ako sme po krátkom čase zistili, iba chvíľkový.

Všetci sa nás po príchode pýtajú na najlepší a najhorší zážitok. Len ťažko nachádzame odpoveď. Jediné „zlé“ veci, ktoré sa nám stali, bolo zopár porúch na aute, ktoré však vďaka tomu, že sa ich podarilo vyriešiť, prestali byť zlými. Ale keď už musíme povedať, trochu blbé bolo, keď sme v Turkmenistane brali dvoch stopárov, ktorí smrdeli tak strašne, že sme na seba s Vladkom ani nemohli otočiť hlavu, lebo čo len jemný náklon vpravo alebo vľavo znamenal nápor neznesiteľného smradu do nosných dierok. Počas dvojhodinovej, pre nás nekonečnej cesty, sa nám snažili predať koberce, ktoré so sebou vláčili. My sme tvrdo odmietali, vetrali auto a mrzli, lebo všetko oblečenie sme mali uložené za tými smraďochmi, ku ktorým sme sa nechceli priblížiť ani o milimeter.

Pokiaľ ide o najlepší zážitok, tým bolo zväčša každé stretnutie s Turkom. Po prejdení celej trasy stále trváme na tom, že najlepšou krajinou nášho itineráru je po všetkých stránkach Turecko. Krajina je krásne rozmanitá, upravená a ľudia sú neskutočne ochotní. To by som sa ale už opakovala. V tesnom závese v obľúbenosti krajín je za Tureckom susedné Gruzínsko. Vládne tam príjemná kombinácia ťažko dostupnej prírody a miest, v ktorých sa dá spoločensky vyžiť. Čo sa týka ľudí, boli tiež veľmi príjemní, no niektorí až príliš tlačili na pílu. Turci, tí ponúkli pomoc, a keď nebola potrebná, stiahli sa. No Gruzínci si išli za svojím, kým nepomohli. Aj keď nebolo treba. Raz ste hosťom v ich krajine, tak vám musia pomôcť. Top trojku by sme uzavreli Uzbekistanom. Riadna exotika s nádhernou architektúrou. Na druhej strane, sú tu ale ľudia, ktorí rozmaznaní bohatými turistami tlačia ceny do astronomických výšin, čo vie niekedy pokaziť zážitok.

Aké bolo najväčšie zistenie tejto cesty? Skutočne som netušila, ako veľmi sa vedia mastiť vlasy. Predstavovala som si, že hlava v istej fáze vie povedať stop a ďalej nepridávať. Ale nie. Ak sa vám zdá, že päť dní bez umývania stačilo, tak počkajte, čo to bude po týždni. Ináč sme ale všetok diskomfort, ktorý tento druh cestovania prináša, zvládli ľavou zadnou. Obzvlášť čo sa vyprázdňovania týka, naše telo nabehlo na „polohibernačný“ mód a v prípade, že nebola možnosť odskočiť si, presunulo danú potrebu do dočasného zabudnutia. Aby ste si to ale nepredstavovali príliš idylicky, náš výlet priniesol aj nejaké tie tienisté stránky. Tak napríklad mňa na úrade práce. Alebo auto, na ktorom jazdiť je momentálne život ohrozujúce. Samozrejme, kvôli žiadnej z týchto okolností náš výlet neľutujeme, lebo sme išli do toho s vedomím, že môžu nastať.

Na úplný záver pridám asi toľko, že nás po týždni doma žerú mrle a my by sme radi opäť niekam vyrazili. Chuť objavovať svet sa v nás po tomto výlete len znásobila. Ako sa vraví, všade je dobre a doma je najlepšie. S tým súhlasíme, no je to platné len na obmedzený čas. Treba z toho domu vyjsť, aby sme si to uvedomovali. A treba to robiť často.

Ďakujeme, že ste nás čítali. Ak sa chcete dozvedieť viac alebo si prezrieť naše auto a prehodiť s nami osobne pár slov, radi vás uvidíme na našej historicky prvej prednáške, ktorá sa uskutoční v priestoroch SC Europa v Banskej Bystrici v utorok 21. 1. o 16:00 v rámci Týždňa predsavzatí.

Baška a Vlado, ChevroletomSvetom