Keby sa to dalo, celý nasledujúci rozhovor by sme najradšej pretavili do zhudobnenej podoby a poprosili nášho respondenta, aby odpovede naspieval; to by bol ZÁŽITOK! Napokon ako každý spevácky a herecký part, ktorého sa chopí talentovaný Martin Babjak (59).
Medzinárodne rešpektovaný barytonista sa narodil v Banskej Bystrici v divadelnej rodine a umelecké gény veru nezaprel. Eufóriou z klaňačiek sa prvýkrát nechal opantať na tunajšej scéne Štátnej opery, neskôr dlhé roky pôsobil v bratislavskom SND, odkiaľ prešiel na voľnú nohu. Zažiaril ako Figaro v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, Alfonso v Donizettiho Favoritke, Čajkovského Eugen Onegin, Escamillo v Bizetovej Carmen, Marcello v Pucciniho Bohéme či Verdiho Nabucco. Okrem nezameniteľného hlasu je známy svojím láskavým humorom a netradičnými záľubami. Exkluzívne pre náš blog prezradil, aký bol najsilnejší moment jeho kariéry, či opere pristane posúvanie žánrových hraníc aj to, ako si elegantne poradiť so zvoniacim mobilom počas predstavenia.
Veľa ľudí si len tak mimovoľne pospevuje v sprche alebo trebárs pri čakaní v dopravnej zápche. Čo však profesionálny spevák? Nie je to plytvanie pracovným nástrojom?
Profesia operného speváka je veľmi náročná v tom, že musíte kvalitne interpretovať diela operných skladateľov, ktorí do svojich kompozícií vkladajú síce krásne, ale spevácky náročné pasáže. A pre každého operného speváka je povinnosť zvládať svoje spevácke party tak, že to poslucháči ocenia veľkým aplauzom. Preto má každý z našej brandže svoje vlastné metódy na prípravu pred umeleckým výkonom. Ja sa v súčasnosti snažím zbytočne nemrhať speváckou energiou, a teda nevyspevujem si len tak pre náladu. Hlas si stále udržiavam tréningom hlasových cvičení a dostatočným spánkom, keď si hlasivky najlepšie oddýchnu a zregenerujú.
Spomeniete si ešte, kedy ste sa prvý raz zaľúbili do opery?
Ten deň, keď som sa zaľúbil do opery, si pamätám veľmi presne. Mal som vtedy šesť rokov a mama nás s mojou o rok mladšou sestrou Ankou zobrala na generálnu skúšku opery, kde účinkovala spolu s otcom. Bola to nejaká dráma, lebo v nej otca akože zabili a my so sestrou sme sa strašne rozplakali, takže nás museli chlácholiť a vysvetľovali nám, že to nie je naozaj. Keď nás potom zobrali za otcom do zákulisia a my sme ho tam videli živého, boli sme takí šťastní, že si dodnes pamätám, ako sme sa na neho zavesili a nechceli sme sa ho pustiť. Odvtedy som si zamiloval divadlo a zvlášť operu, lebo je to síce všetko len akože, teda myslím hru hercov, avšak to, čo umelecky stvárňujú, nie je v žiadnom prípade „akože“. Je to naozajstné umenie.
Máte za sebou množstvo krásnych partov, prestížnych cien, zážitkov z popredných operných domov. Vedeli by ste za všetky vyzdvihnúť jeden kariérny moment s veľkým M?
Na túto otázku sa mi odpovedá ľahko. Najväčší deň v mojom speváckom živote bol deň, keď som sa v talianskom meste Modena prvýkrát osobne stretol s veľkým géniom operného spevu Lucianom Pavarottim. Zúčastnil som sa tam európskeho kola jeho speváckej svetovej súťaže. To bolo také hlboké, že z toho žijem dodnes. Som šťastný, že okrem talentu mi Boh daroval aj tento deň.
Ľudia vás poznajú nielen ako skvelého operného speváka, ale aj ako riadneho otužilca. Skoro dvadsať rokov ste patrili medzi Ľadové medvede, čo vám dal tento extrémny koníček?
Dôvod, prečo som sa dal na zimné plávanie, a teda otužovanie v ľadovej vode, bol hlavne ten, že ma lákalo skúsiť to. A tak som sa pridal k otužilcom, ktorých som vtedy poznal a bolo to. V ľadových vodách som potom plával sedemnásť zimných sezón a znížil som si vďaka tomu alergiu na chlad. Nemával som tak často chrípku, hoci musím priznať, že nádcha ma aj tak neobišla. No každý si musí zvážiť, či sa na tento extrém odhodlá. Ak v sebe to odhodlanie nájdete, za odmenu príde získaná otužilosť. Pravdaže, len za predpokladu, že nepreceňujete svoje možnosti v ľadovej vode.
Máte aj dnes nejaké nevšedné hobby či kurióznu zberateľskú vášeň, o ktorej vaši fanúšikovia možno netušia?
Mojou súčasnou záľubou je pilotovanie modelov lietadiel zo zeme. Som teda modelársky pilot a venujem sa tomu už deväť rokov. Ale to už mnohí o mne vedia. Treba však poznamenať, že pilotovanie modelov lietadiel podlieha tým istým aerodynamickým zákonitostiam ako pilotovanie skutočných lietadiel. Som teda tiež letec.
„Ulietavate“ aj na nervozite pred predstavením? Ste trémista?
Áno, som. Každý, kto účinkuje pred davom ľudí, má trému. Akurát, že profesionálny umelec nesmie tú trému dať znať, lebo obecenstvo zaujíma jedine umelecký výkon. Všetko ostatné je iba vec účinkujúceho umelca a spôsobu, akým dokáže svoju rolu podať.
Čo hovoríte na presakovanie opery do popu, operné muzikály a podobné spojenia? Teší vás, že sa „váš“ žáner dostáva širšiemu publiku, či ste skôr „stará škola“ a nemáte rád, keď sa vysoké umenie mieša s nízkym?
Dnes sa rado mieša všetko zo všetkým. Ako sa hovorí, jablká s hruškami. Nevidím na tom nič zlé, všetko predsa vymýšľajú ľudia. A do dnešnej doby už teda naozaj ľudstvo vymyslelo všeličo. Je krásne, keď sa tvorí niečo, čo má ľudí baviť, robiť im radosť alebo trebárs niečo, čo sa tvári ako moderné. Len... nemalo by to byť hlúpe. Tam už každá miešanica vyvoláva zmiešané pocity. Pokiaľ realizátori moderného umenia urobia veci tak, že ľudia to obdivujú ako nápad, ako niečo geniálne, tak je to v poriadku.
Opera je nadčasová, zato publikum sa mení s trendmi doby. Zachytíte občas v hľadisku známky 21. storočia ako svietiace displeje či zvoniace smartfóny? Vyviedli vás niekedy z konceptu počas hrania?
Je to pravda, že elektronické výdobytky sa už neraz ozývajú aj v hľadisku. Niekto si zabudne vypnúť mobil a vstúpi tak nechtiac do deja na javisku. Ale už je to dnes natoľko bežné a prirodzené, že ostatní toho človeka skôr poľutujú a tešia sa, že sa to nestalo im. Zažil som na jednom predstavení ako divák situáciu, keď jednej staršej pani začal počas predstavenia zvoniť mobil. Ona ho zúfalo hľadala, lovila ho v kabelke, kde je. A keď už to vyzeralo tak, že asi od samej hrôzy skolabuje, jeden z účinkujúcich zastavil dianie na scéne a upokojoval dotyčnú pani, nech pokojne svoj mobil nájde a vypne. Obidvaja za to zožali veľký potlesk.
Tento rozhovor budú čítať aj zákazníci známeho banskobystrického nákupného centra, takže otázka z trochu iného súdka. Čo vy a nákupné výlety? Ako otec dvoch dcér sa im zrejme nevyhnete, však?
Áno, som za to, že nakupovať treba. Veď v obchodoch sú také všelijakosti. Krásne je, keď sa nákup vydarí a kúpite sebe alebo svojim blízkym peknú či užitočnú vec. Aj dobré jedlo do toho patrí. My sme s deťmi, kým boli mladšie, radi chodili po obchodoch a učili sme ich, že nemôžu mať všetko, čo ich oči vidia.
Ešte nám na záver prezraďte svoje obľúbené banskobystrické zákutia...
Celá Banská Bystrica a jej okolie je pre mňa jedno nádherné zákutie! Je to moje rodné mesto, prežil som tu tridsať rokov života. Mám Banskú Bystricu úprimne rád, aj keď teraz žijem vo Vajnoroch. V rodnom zákutí sa vždy cítim krásne.
