V štyridsiatke už svižnosť pohybov nebýva samozrejmosťou, no folklórny súbor Bystrina, ktorý je na scéne od roku 1980, žiadne známky únavy nevykazuje. A ako to vyzerá za scénou? Čo sú „zhrávky“, koľko stojí kroj a na ktorom kontinente vítajú banskobystrických folkloristov ako rockové hviezdy? Pýtali sme sa umeleckého vedúceho a manažéra Bystriny Martina Pecníka.
Ako ste sa pretancovali k svojej súčasnej pozícii v Bystrine? A čo všetko má manažér folklórneho súboru, navyše takého ikonického ako je Bystrina, pod palcom?
„Pretancoval“, ale iným spôsobom, keďže som hudobník (smiech). V roku 2011 členovia cítili potrebu radikálnejšej zmeny v podobe vedenia a chodu súboru. A keďže som bol už niekoľko rokov členom a prirodzenou cestou som pomáhal či už pri tvorbe nových čísel alebo pri príprave vtedajšieho výročia súboru a hľadaní financií, oslovili ma, aby som prevzal túto funkciu.
Pri organizácii súboru je jednou z najdôležitejších vecí mať celoročný plán činností. Pred vystúpením musím ako manažér dohliadať aj na primeraný rozmer pódia, kvalitné ozvučenie, osvetlenie, šatne či občerstvenie. Manažovanie tiež zahŕňa prípravu rôznych projektov na podporu činnosti súboru či už z eurofondov alebo z domácich zdrojov.
Tohto roku oslavuje Bystrina štyridsiatku, hodí sa zaspomínať si na jej začiatky a najväčšie úspechy.
V roku 1980 boli Tibor Sedlický a Anna Strečková poverení založiť mládežnícky súbor, ktorý by doma aj vo svete reprezentoval naše mesto. K spolupráci prizvali mladého tanečníka, neskôr choreografa súboru Jána Pivolusku. Pritiahol so sebou mladých talentovaných ľudí, a vznikla Bystrina.
Z môjho pohľadu je veľkým úspechom, že súbor aj po 40 rokoch a mnohých vystriedaných generáciách tanečníkov bez prestávky funguje, teší sa priazni divákov a posúva sa dopredu či už v rámci choreografií alebo hudobných spracovaní.
Podlieha niečo také tradičné, ako je folklór, móde? Zvyknete „osviežovať“ choreografie modernými prvkami, prepájať nové so starým?
O Bystrine je známe, že je veľmi otvorená. Nemôžeme sa tváriť, že neexistujú mobilné telefóny a internet (smiech). Napriek tomu sa pri tvorbe snažíme čerpať z pôvodných záznamov a hľadať ich v čo najdôveryhodnejšej podobe. Pri vymýšľaní jednotlivých choreografií dbáme na to, aby tance boli efektné, s miernou štylizáciou a účinkujúcim vštepujeme prirodzený prejav na pódiu.
Nahliadnime do zákulisia. Ako sa rodí program od prvej idey až po moment, keď sa postavíte na scénu?
Pri tvorbe programu má vždy voľnú ruku aj samotný organizátor podujatia, ktorý si nás zavolá na vystúpenie. Má možnosť výberu z rôznych regiónov a môže si konkretizovať jednotlivé tance, o ktoré má záujem pri menšom vystúpení.
Pri celovečernom vystúpení pripravujeme náš veľký reprezentačný program, v ktorom sa nachádzajú takmer všetky regióny Slovenska a účinkujú v ňom všetky zložky súboru.
Následne začína tréningová príprava na konkrétne vystúpenie, kde nacvičuje samostatne tanečná zložka, hudobná i spevácka. Potom nasleduje „zhrávka“, čo znamená spoločná skúška všetkých zložiek, kde prechádzame jednotlivými vstupmi tak, ako budú na vystúpení.
V deň vystúpenia sa všetci stretneme v krojárni, kde sa pobalia potrebné kroje a krojové súčasti, hudobné nástroje a iná technika, všetko sa naloží do autobusu a môžeme vycestovať. Príchod na vystúpenie máme vždy v dostatočnom predstihu pred začiatkom programu, pretože je potrebné pripraviť a rozložiť kroje, urobiť zvukovú, prípadne priestorovú skúšku pre tanec, a ešte si stihnúť oddýchnuť.
Úspech folklórneho súboru stojí na jeho členoch. Je ťažké dostať sa medzi vás?
Náš súbor nefunguje tak, že zrazu si zmyslím a naučím sa tancovať na pár skúškach. Noví členovia prichádzajú už ako hotoví tanečníci. Majú za sebou pôsobenie v detských súboroch, kde sa učia základné prvky a tanečné kombinácie a prirodzenou cestou v istom veku prechádzajú do mládežníckych súborov, kde pôsobia niekoľko rokov. Tam sa už formujú výnimočné osobnosti a dá sa nájsť veľa talentovaných ľudí.
Každý rok u nás zároveň prebieha konkurz, kde sa ukážu a dostanú šancu aj menej skúsení tanečníci alebo talenty z iných oblastí, ako sú napríklad spoločenské tance.
Pri vystupovaní naživo nebýva núdza o neplánované situácie, ako sa s nimi vyrovnávate?
Kuriózne veci sa dejú najmä pri vystúpeniach, keď idú tance na playback a zlyhá technika. Stalo sa teda, že tanečníci dotancovali tanec aj bez hudby alebo pri vystúpení so živou hudbou organizátorom vypadla elektrina a tanec sme síce dohrali a dotancovali, ale diváci pri tom ruchu z okolia takmer nič nepočuli, iba videli pohyby (smiech). Našťastie to netrvalo dlho a mohli sme pokračovať v programe.
Bystrina je folklórny svetobežník. V ktorých častiach sveta ste zažili prijatie ako rockové hviezdy?
Najdivokejšie publikum sme zažili pri príležitosti osláv 36. výročia vlády Muammara Kaddáfího v Lýbii, v hlavnom meste Tripolis, kde sa na nás v noci prišlo pozrieť viac ako 10 000 ľudí a atmosféra pripomínala futbalové zápasy na anglických štadiónoch. O nič slabšie nebolo ani vystúpenie v Egypte. Tieto africké krajiny to majú zjavne v krvi (smiech).
Efektnosť vystúpenia vychádza nepochybne aj z vypracovanosti krojov, tak sa poďme trochu porozprávať aj o nich. Začnime ekonomickou stránkou – kroj je asi drahý špás, však?
Ťažko je určovať cenu krojov, pretože mnohé sú niekoľkoročné originály a dosť závisí aj od bohatosti výšiviek. V súčasnosti je napodobenie originálu veľmi finančne nákladné, a tak sa využívajú aj strojové výšivky. Približná cena jedného kompletu sa môže pohybovať od 300 do 1000 eur.
Je ťažké zohnať spoľahlivého dodávateľa krojov v čase, keď je tkanie takmer zabudnutým umením? Odkiaľ sú tie vaše a ako dlho trvá ich výroba?
Kroje sa neustále musia opravovať a prešívať, keďže sa opotrebúvajú. Každý rok dopĺňame kolekciu v našej krojárni o nové kusy. Máme svojich dlhoročných overených dodávateľov, ktorí ich pre nás šijú. Čas na výrobu závisí od požiadaviek a predstáv choreografa, s ktorým sa konzultuje celkový obraz. Je to niekedy aj 3 až 5 mesiacov.
Čo kroj, to iný príbeh. A vždy jedinečný, plný regionálnej symboliky vtkanej do vlákien. Ktorý zo slovenských krojov považujete za najpôsobivejší?
Pre mňa sú najkrajšie kroje z jednotlivých obcí Podpoľania, pretože majú nádherné výšivky a zdobenie. Ale určite aj kroje z východného Slovenska, napríklad zo Zemplína. Ani nepoznám kroj, ktorý by sa mi vyslovene nepáčil, pretože každý je charakteristický, vystihuje svoj región, a to je v konečnom dôsledku na ňom to krásne – tá pestrosť.
Prezradíte aj nejaké kuriozity z vystúpení? Napríklad rýchlostný rekord v obliekaní kroja v prestávke medzi tancami?
Tanečníci to majú pri prezliekaní veru náročné, najmä keď je veľké vystúpenie a majú veľmi málo času na prezlečenie. Každý kroj má svoje vychytávky a samozrejme, tanečník musí byť tip-top oblečený a upravený. Pre predstavu: stačí si zabehnúť 5 kilometrov, potom sa za 2 minúty vyzliecť z obleku a maximálne za ďalšie 2 minúty si obliecť smoking, čiže na vydýchnutie je minimum času a tanečníka hneď čaká ďalší tanečný maratón na pódiu. A to nehovorím o krpcoch, ktoré ozaj nie je ľahké obuť v rýchlosti, v časovom strese a tak, aby sa na pódiu nerozviazali.
Azda ani nie je zahraničný turista, ktorý by neostal „paf“, keď sleduje slovenské folklórne vystúpenie. V čom podľa vás tkvie príťažlivosť našich ľudových tancov?
Je to podľa mňa tým, že to ľudia nevidia každý deň. Veď aj nám sa stáva, že zostaneme v zahraničí ohúrení a zaujmú nás súbory z iných krajín svojím temperamentom, krásnymi krojmi doplnenými exotickými nástrojmi a mnohým iným. Naše tance a kroje v nich evokujú zrejme to isté, a to nehovorím o tom, že počas niekoľkých desiatok minút vystriedame viac druhov slovenských krojov. To je ešte znásobené choreografiou, prvkami, rôznymi tanečnými efektnými kombináciami, zmenami priestoru a samozrejme, nádhernou hudbou.
Na čo sa môžu fanúšikovia Bystriny tešiť? Čo pre nich ako čerství štyridsiatnici vytiahnete spod čepca?
Počas sezóny 2020 sa zúčastníme na viacerých festivaloch, zájazdoch a iných podujatiach v rámci celého Slovenska i zahraničia. Budeme postupne pridávať aj nové choreografie, ktoré sa momentálne pripravujú. Rok zavŕšime na jeseň naším 40. výročím, ktoré sa bude konať 23. až 24. októbra 2020 v Banskej Bystrici. Pripravujeme dve celovečerné predstavenia, kde sa spojí história a súčasnosť v jeden nádherný celok. Každý si príde na svoje.
