Sme Vladimír a Barbora, pre kamarátov Vladko a Baška, známi tiež ako Chevroletom Svetom. Nie, to je len vtip. Nie sme vôbec známi. Tento blog píšeme práve preto, aby nás ľudia viac spoznali. Najhlavnejším dôvodom je však, že sa chceme podeliť o zážitky, ktoré máme vďaka nášmu najväčšiemu koníčku - cestovaniu.
Pred desiatimi rokmi nás spojila láska k folklóru. Tancovali sme spolu v bratislavskom folklórnom súbore, s ktorým sme pochodili viaceré kúty sveta.
Postupne sme sa vydali na vlastné dovolenky, ktoré sa formovali od klasických leteckých výletov po hlavných mestách, cez roadtripy na našom Mini One po južnom Francúzsku či chorvátskom pobreží, motorkový výlet cez Korziku až po svadobnú cestu v Albánsku a Čiernej Hore.
Posledných pár rokov sa nám ale stále viac a viac prenasledovala myšlienka ísť ďalej. Do väčšej exotiky a neznáma, s tým, že sme si stále chceli zachovať našu nezávislosť v podobe vlastného dopravného prostriedku. Zároveň sme si uvedomovali, že na podobné úmysly bude Mini už asi veľmi mini. Aby som však čitateľa uviedla do správneho obrazu, naše Mini poskytovalo vybavenie od externej kuchynky až po vstavané postele, ktoré vymyslel a skonštruoval sám Vladko.
Ako ale stúpa náš vek a mierne aj nároky na komfort, zhodli sme sa na tom, že by nebolo odveci mať možnosť si na posteli aj sadnúť a pohodlne na ňu vyliezť, namiesto „ľahu vrhom“, respektíve šípkou priamo do postele, čo bol prípad Mini. Tak sme sa rozhodli kúpiť si nové auto. Prvým kritériom bola veľkosť. Hľadali sme niečo, s čím by sme sa nebáli chodiť bežne do mesta, a čo by nebolo príliš viditeľné, no zároveň niečo, čo poskytne aké-také pohodlie. Druhou podmienkou, keďže človek nevie, aké cesty ho v svete postretnú, bol pohon 4x4. A tak sme si kúpili Chevrolet Astro: americký van, vyrobený pre japonský trh a kúpený v Poľsku. To znie ako dobrodružstvo...
Následne sme začali premýšľať o prvej trase, ktorú by sme na našom Astre absolvovali, kým sme mladí a jarí. Z počiatočných odvážnych plánov ísť do krajín Zadnej Indie sme upustili a rozhodli sme sa pre Strednú Áziu. Prečo práve táto destinácia? Naším cieľom nie je spôsobiť rodičom žalúdočné vredy (aj keď od toho asi nebudú mať ďaleko), ale vidieť krajiny s diametrálne odlišnou kultúrou a potvrdiť si, že pohostinnosť a vrúcnosť ľudí z týchto kútov sveta, je skutočne taká, ako ju popisujú naši kamaráti a známi. Zároveň je to podľa nás autom najdostupnejšia „exotika“, či už z finančného alebo časového hľadiska. Rozhodli sme sa teda, že na dva mesiace požiadame v práci o neplatené voľno. Výber krajín sme zúžili na nasledovné: po rýchlom presune Maďarskom, Srbskom a Bulharskom máme v pláne užiť si koniec leta na tureckých plážach, pochodiť gruzínske hory, zvykať si na pustatinu v Azerbajdžane, prežiť plavbu Kaspickým morom, pokračovať v pustatine v Turkmenistane, objavovať mestá hodvábnej cesty v Uzbekistane, vidieť miznúce Aralské jazero v Kazachstane, absolvovať historické okienko v ruskom Volgograde a vrátiť sa cez Ukrajinu späť domov.
Táto trasa nie je žiadna novinka a prešlo ju neskutočne veľa cestovateľov, a to na rôznych dopravných prostriedkoch, prípadne bez nich. Pre nás to však bude „tenkrát poprvé“ a naše nadšenie a zážitky by sme radi sprostredkovali všetkým čitateľom tohto blogu. Sme si istí, že táto cesta bude tým najväčším dobrodružstvom, ktoré nás doposiaľ postretlo.
